O tom, prečo milujem 4.E

Tradícia. Deň pred Štedrým dňom sa ide na punč. Ten, kto je v BB príde, ten, kto nie je, si zariadi, aby bol, alebo napíše ospravedlňujúcu správu.
Milujem ich. Všetkých do jedného. Preto, lebo chápu heslá. Vedia, prečo je "stolička" slávna, vedia prečo je Kompót Kompótom, a smejú sa na mojich vtipoch, čiže sú fajn :) Milujem ich aj preto, že vždy, keď poviem, že som momentálne single, nájde sa aspoň jeden človek, čo vykríkne "neverím!". A vždy sa nájde niekto, čo vás odvezie domov :) a vždy je tam aspoň jeden človek (väčšinou Dávid), čo striehne na to, koľko toho za večer vypijete. A len Mišo vám na rozlúčku povie "a dávaj na seba pozor, veď vieš, že nemôžem byť všade". Milujem ich aj preto, že sa vedia povzniesť nad vaše znepokojujúce úchylky, ako napríklad nosenie čistých náhradných ponožiek v kabelke :) Viem, to je zrejme na psychológa. Ale keď ja vážne nemám rada mokro v topánkach, keď mi do nich natečie! Milujem to, že bratia prídu, aj keď v BB už viac než 5 rokov nebývajú (a teda tu nemajú kde prespať). Milujem fakt, že počas toho jedného večera v roku sa smejem tak veľa a tak nahlas, že sa otáčajú ľudia od vedľajších stolov. A nie som v tom sama! Smejeme sa všetci. Saška fotí, ja robím opičky (lebo tak to majú radi :)), a dozviete sa kto kde s kým a za aký dlhý čas. Je to jeden večer v roku, no je to taký update, bez ktorého by sme nemohli byť. Chalani nadávajú na pivo pod ryskou, baby klebetia. Tradičný model. Roky fungujúci, a preto ho netreba meniť. A o rok prídeme zas. Aj napriek pivu pod ryskou. Lebo chceme byť spolu. Chceme byť spolu. Preto milujem 4.E.

Ako na nový rok...

Predsavzatia. Boli, sú a budú. Načo, to nikto nevie. Pre mňa osobne znamenajú len istú depresiu v decembri nového roka, lebo som ZASE neschudla, ešte STÁLE neviem variť a VONKONCOM nehovorím plynule po taliansky. Niekedy u mňa vyzerajú naozaj koordinovane. Napísané na osobitnom liste papiera (ktorý už vo februári neviem nikde nájsť). A tak si hovorím, či nie je tento rok čas skúsiť to trochu inak. 

Predsavzatia si treba dávať opatrne. To je to, čo som sa v priebehu rokov naučila. Takže začnem napríklad tým, že KONEČNE začnem všade chodiť načas. Celkom obľúbené medzi ľuďmi je aj „nebudem si veci nechávať na poslednú chvíľu“. Tohto jedného predsavzatia som sa vzdala niekedy počas vysokej, keď som si nahnevane uvedomila, že nie, na tie skúšky sa nedokážem učiť priebežne počas semestra. A naozaj si nemyslím, že nejaký študent tohto sveta toto predsavzatie niekedy dodržal. Dávať si predsavzatie, že budem k ľuďom vľúdnejšia, to si ja snáď nemusím. Kto ma pozná, ten vie :) Som typ človeka, čo popraje pekný deň predavačkám v obchode a aj namosúreným šoférom autobusu. Nie vždy dostanem úsmev za úsmev, ale iná zrejme nebudem. Budem sa smiať. Veľa. A plakať málo. Upracem si vo všetkých bytoch, v ktorých trávim čas a tiež vo všetkých vzťahoch, v ktorých trávim čas. Budem menej kričať na mamu. Ak vôbec. Viete, ako to chodí. Niekedy vás nahnevá. Tým, že potrebuje upratovať skriňu s vašimi topánkami práve vtedy, keď vy dospávate opicu. Alebo tým, že keď jej poviete, že ten kolega Michal celkom ujde, pri najbližšom stretnutí s jej najlepšou kamarátkou čelíte otázkam, kedy bude svadba s Michalom. Ale mama je mama. Na mamy sa nekričí. Vraj. Upracem si aj v iných vzťahoch. Naučím sa byť rada sama so sebou. Aspoň sa o to pokúsim. Keď budem piť víno, tak kvalitné. Začnem sa zdravšie stravovať (to viete, plastové taniere v Poluse). A určite pôjdem voliť! Dám šancu kultúre. Divadlo raz za čas. A filmový klub. A budem si spievať! A nebudem zanedbávať preventívky. Viem, viem... K zubárovi netreba ísť v posledný decembrový týždeň, kvôli tomu, aby ste to stihli pred koncom roka. Alebo tiež nielen vtedy, keď vám dôjde ibalgin. A gynekológa tiež nemám len tak pre nič za nič. A fotky si dám vyvolať! Nebudem ich skladovať len po hard diskoch ale založím ich do albumov. A pridám k nim malé papieriky s popisom daného zachyteného momentu! Lebo tak je to krajšie. 

Treba si vyvetrať, priatelia. Nielen pred spaním. To, čo odkladáte už tak príšerne dlho, treba spraviť rýchlo. Veď viete, je to ako strhnúť leukoplast. Vezmite sa, rozveďte sa, robte to, k čomu sa už dlho schyľuje, no vždy ste zbabelo zdrhli. Vyznajte mu lásku (konečne) alebo mu pobaľte kufre (konečne). Tak nejak cítim, že tento rok bude voňať levanduľovo a bude v ňom veľa smiechu. Viem to. Pretože každý jeden rok je presne taký, aký si ho vytvoríme. Takže odvahu, priatelia. Taký, ako tento, nebude žiadny iný.

Hou hou hou

Vianoce sú tu. Milujem Vianoce. Áno, aj v tomto veku. Áno, aj napriek tomu, že sa to v posledných rokoch podľa väčšiny občanov zmenilo na komerciu. No a čo. Všade samé zvončeky, všade samé svetielka. Ja naozaj nechápem, prečo to ľuďom tak strašne vadí. Cítim vo vzduchu príjemnú atmosféru a vôbec mi to nekazia vianočné reklamy blikajúce už od Dušičiek. Veď, čo je zlé na tom, že sa určitú časť roka môžete cítiť inak, než dajme tomu v apríli. Možno je to naozaj všetko len o snahe vytriasť z oslíka zvaného Vianoce čo najviac peniažkov, no musíte uznať, že vôňa škorice a vanilky, do ktorej je celý ten marketing zabalený, je naozaj zázračná. Viem, že zvlášť ženy (a zvlášť mamy) vo Vianociach vidia strašiaka, ktorý zvyčajne znamená upotené košele, nedostatok času na zabalenie darčekov do trblietavých papierov a strach z pripáleného kapra. Keď budem mamou a budem viac osobou, čo Vianoce pripravuje, než osobou, pre ktorú niekto Vianoce pripravuje, budem sa na vec asi pozerať inak. Tak menej vanilkovo.
Keď som bola malá, predvianočné obdobie sa nikdy nezaobišlo bez prehľadania celého bytu kvôli darčekom. Robila by som to dodnes, keby ich moja mama nezačala rafinovane skrývať všade inde, len nie v našom byte. Vždy som kašľala na nedostatok prekvapení počas dňa D (povedalo dievča, ktoré si pri čítaní Agathy Christie najskôr nalistuje posledné strany a pozrie sa, kto je vrah). Prekvapenie som predsa prežila. Čo na tom, že o pár dní (rozumej týždňov) skôr.
Tento rok ma čaká skúška. Tradicionalistka, ako som ja, bude prinútená po 24 rokoch stráviť štedrý večer inde, ako v byte, kde vyrástla. Budeme u sestry. Aby sa diplomaticky mohla zísť celá rodina (kto vie, ten vie). Cítim sa zvláštne, bude to zmena, no zvládnem to (vážne, Peti!). Lebo, budú tam všetci, čo tam majú byť. A to je vám, milí priatelia, omnoho viac, než vyzdobené výklady. A o tom to celé je. Som presiaknutá vianočným duchom a nehanbím sa za to! Šťastné a veselé :)