Ako na nový rok...

Predsavzatia. Boli, sú a budú. Načo, to nikto nevie. Pre mňa osobne znamenajú len istú depresiu v decembri nového roka, lebo som ZASE neschudla, ešte STÁLE neviem variť a VONKONCOM nehovorím plynule po taliansky. Niekedy u mňa vyzerajú naozaj koordinovane. Napísané na osobitnom liste papiera (ktorý už vo februári neviem nikde nájsť). A tak si hovorím, či nie je tento rok čas skúsiť to trochu inak. 

Predsavzatia si treba dávať opatrne. To je to, čo som sa v priebehu rokov naučila. Takže začnem napríklad tým, že KONEČNE začnem všade chodiť načas. Celkom obľúbené medzi ľuďmi je aj „nebudem si veci nechávať na poslednú chvíľu“. Tohto jedného predsavzatia som sa vzdala niekedy počas vysokej, keď som si nahnevane uvedomila, že nie, na tie skúšky sa nedokážem učiť priebežne počas semestra. A naozaj si nemyslím, že nejaký študent tohto sveta toto predsavzatie niekedy dodržal. Dávať si predsavzatie, že budem k ľuďom vľúdnejšia, to si ja snáď nemusím. Kto ma pozná, ten vie :) Som typ človeka, čo popraje pekný deň predavačkám v obchode a aj namosúreným šoférom autobusu. Nie vždy dostanem úsmev za úsmev, ale iná zrejme nebudem. Budem sa smiať. Veľa. A plakať málo. Upracem si vo všetkých bytoch, v ktorých trávim čas a tiež vo všetkých vzťahoch, v ktorých trávim čas. Budem menej kričať na mamu. Ak vôbec. Viete, ako to chodí. Niekedy vás nahnevá. Tým, že potrebuje upratovať skriňu s vašimi topánkami práve vtedy, keď vy dospávate opicu. Alebo tým, že keď jej poviete, že ten kolega Michal celkom ujde, pri najbližšom stretnutí s jej najlepšou kamarátkou čelíte otázkam, kedy bude svadba s Michalom. Ale mama je mama. Na mamy sa nekričí. Vraj. Upracem si aj v iných vzťahoch. Naučím sa byť rada sama so sebou. Aspoň sa o to pokúsim. Keď budem piť víno, tak kvalitné. Začnem sa zdravšie stravovať (to viete, plastové taniere v Poluse). A určite pôjdem voliť! Dám šancu kultúre. Divadlo raz za čas. A filmový klub. A budem si spievať! A nebudem zanedbávať preventívky. Viem, viem... K zubárovi netreba ísť v posledný decembrový týždeň, kvôli tomu, aby ste to stihli pred koncom roka. Alebo tiež nielen vtedy, keď vám dôjde ibalgin. A gynekológa tiež nemám len tak pre nič za nič. A fotky si dám vyvolať! Nebudem ich skladovať len po hard diskoch ale založím ich do albumov. A pridám k nim malé papieriky s popisom daného zachyteného momentu! Lebo tak je to krajšie. 

Treba si vyvetrať, priatelia. Nielen pred spaním. To, čo odkladáte už tak príšerne dlho, treba spraviť rýchlo. Veď viete, je to ako strhnúť leukoplast. Vezmite sa, rozveďte sa, robte to, k čomu sa už dlho schyľuje, no vždy ste zbabelo zdrhli. Vyznajte mu lásku (konečne) alebo mu pobaľte kufre (konečne). Tak nejak cítim, že tento rok bude voňať levanduľovo a bude v ňom veľa smiechu. Viem to. Pretože každý jeden rok je presne taký, aký si ho vytvoríme. Takže odvahu, priatelia. Taký, ako tento, nebude žiadny iný.