Kríže a kríže

Kde začať? Zvyčajne spravím jediné dotknutie prstom na klávesnici a slová sa začnú hrnúť samé od seba. Mám potrebu hovoriť, no jazyk (rozumej prsty, pozn. autorky) akosi vypovedá poslušnosť.
Rada by som vám povedala o tom, aký vie byť svet zlý, keď čakáte šťastie a namiesto neho príde smola. Mám za sebou týždeň plný emotívnych stretnutí, o ktorých by som vám chcela naozaj povedať všetko, čo mi príde na um, no hlavní hrdinovia mojich myšlienok by sa zrejme v mojom blogu nájsť nechceli. A možno áno. Ktovie. Rada by som vám povedala o tom, že netreba strácať nádej, keď máte pocit, že všetko padá na vašu hlavu a vy to nijako neviete zastaviť, no na čo by som to robila? Každý si nesie svoj vlastný kríž a ani skvelá kamoška (rozumej JA, pozn. autorky), ktorej môžete po druhom litri vína povedať skutočne všetko, nezníži váhu toho kríža. On tam ostane, naďalej bude tlačiť na celé vaše telo a celú vašu dušu, a vám sa budú naďalej podlamovať nohy. Ale môžem byť pri tom. Ak chcete. Môžem vás držať za ruku a keď treba prinesiem ďalšie dva litre vína na otupenie zmyslov. Rada by som vám povedala, že naozaj nie je také strašné byť "iný" než všetci tam vonku, a že hodnotu človeku nedávajú akési demografické parametre, ale to, či ste slušní k predavačke v hypermarkete, či vrátite nájdený mobil majiteľovi, či nelámete cudzie nosy, kosti, a sny, a či sa každé ráno môžete s čistým svedomím pozrieť do zrkadla. Rada by som vám povedala, že na svete je množstvo horších problémov než blížiaci sa, či prebiehajúci, či ukončený proces rozchodu s človekom, ktorý tvorí váš svet. Môžem tie slová hovoriť zas a znova, a aj tak to vám, drahí priatelia, v ničom nepomôže, pretože najťažší kríž sveta je presne ten, ktorý nesiete na chrbte práve vy. Tak už to chodí. Dnes sa ma ktosi opýtal, či mi niekedy niekto v živote ublížil tak, že som nemohla poriadne dýchať, a že som nechcela nič iné, len mu to vrátiť späť, no nemala som na to možnosti, prostriedky, čas, peniaze a ani energiu. Nie, takto mi ešte nikdy nikto neublížil (klop, klop, ach, áno, poverčivá!). Ľudia si ubližujú stále dookola a nikdy si ubližovať neprestanú. Jeden ublíži a druhému do rána vyrastie na chrbte kríž. A tomu s tým krížom neostane nič iné, len prísť za kamarátom, ktorý už chladí dva litre vína, aby sa pokúsil hodiť mu na plecia kúsok zo svojho kríža. Rada by som vám povedala, že všetko dobre dopadne, že ani tie kríže už nie sú  také, aké bývali, že všetko sa kazí a koroduje, a jedného dňa sa ten kríž premení na prach. Môžem to povedať stokrát, ak chcete. No aj tak to budete vy jediní, čo ten svoj problém vyriešite. A že to naozaj zvládnete, to mi môžete veriť. Veď napokon, vždy ste zvládli! A keď bude najhoršie, príďte. Víno už chladím...