Mal super oči a dokonale tancoval. Vedel to. V jeho pohyboch bolo niečo tak nechutne sexi, že hoci len keď nevinne kýval hlavou do rytmu, tak som mu odpustila každú jednu cigaretu, kvôli ktorej sme kedy viedli akúkoľvek hádku. A že sme sa hádali často. Kvôli všetkému. Od jeho pocitu, že ja som chladná (áno, ja!!), až po hádky o peniazoch, meškanie na rande a zlomené sny. To, či sa k sebe hodíme, sme riešili neustále. Vedeli sme, že nie, no aj tak sme sa chceli. Ktovie prečo. Možno práve preto, že niekedy máte pocit, že ak sa niekto hnevá, že na to rande meškáte, zrejme vás fakt miluje. A možno nie.
Možno to je to, o čom vzťahy sú. Prídete do štádia, že si netajíte vôbec nič. Veď, načo aj...? Líhate si k sebe nahí, nechávate si nosiť kilo pomarančov, keď vás tá chrípka zase raz premôže, upečiete aj kura, lebo viete, že on miluje, keď varíte. Najradšej som mala, keď som mu sedela na kolenách a pýtala sa, či ho netlačím. Vždy povedal "nie" :) A potom som sa opýtala, či by to vôbec priznal, keby to tak bolo. A on povedal "nie" :)
Možno to je to, o čom vzťahy sú. A možno sú aj o tom, vedieť si povedať zbohom, keď mu už viac to vaše kura nechutí. A keď ho vaše meškanie nechá chladným. A keď začnete mať nové sny, ktorými chcete nahradiť tie zlomené.
Vyrovnávame sa s tým každý po svojom. Ale veď, možno to je to, o čom vzťahy sú...
A možno sme sa celý čas len klamali, že to kura mu naozaj chutí a že sa nás nevie dočkať, keď meškáme na rande.. Aj keď je to v konečnom dôsledku asi jedno a my sa pýtame samé seba, či sme len tak nepremárnili kus svojho života..
ReplyDelete